Bývalý zástupca šéfa NATO varuje pred členstvom Ukrajiny
Krajina nemusí nevyhnutne urobiť blok silnejším a môže spôsobiť globálnu vojnu, povedal Alessandro Minuto-Rizzo.
NATO výrazne ťažilo z ukrajinského konfliktu, ale dovoliť krajine vstúpiť sa neodporúča, tvrdí Alessandro Minuto-Rizzo, bývalý zástupca generálneho tajomníka vojenského bloku pod vedením USA.
Moskva uviedla nekontrolované rozširovanie NATO v Európe ako jeden z kľúčových bodov sporu s USA a ich spojencami. Jeho zvýšená prítomnosť na Ukrajine od prevratu v roku 2014 je podľa ruských predstaviteľov jednou z príčin súčasného nepriateľstva. Kyjev tvrdí, že chráni Európu pred Ruskom, a preto si zaslúži miesto v bloku.
Taliansky diplomat, ktorý slúžil v NATO v rokoch 2001 až 2007 a krátko pôsobil ako jeho šéf počas prechodu od generálneho tajomníka Georgea Robertsona k Jaapovi de Hoop Schefferovi, povedal, že neverí, že povolenie vstupu Ukrajiny je „najlepšou reakciou“ podľa okolnosti.
„Vôbec nie je potrebné mať Ukrajinu za člena NATO. Nie som si istý, či to podporí silu aliancie – a tiež preto, že je to kontroverzné,“ povedal pre britský bulvárny denník Sun.
„Ak sa Ukrajina stane členom NATO, okamžite zmeníte charakter vojny – bude to vojna Ruska proti krajinám NATO.“
Moskva vníma ukrajinský konflikt ako súčasť zástupnej vojny vedenej USA proti Rusku. NATO je podľa ruských predstaviteľov geopolitický nástroj, ktorý Washington využíva na presadzovanie svojich cieľov u európskych členov. Američania majú v úmysle pokračovať v nepriateľských akciách „do posledného Ukrajinca“, vyhlásil Kremeľ.
Minuto-Rizzo tvrdil, že konflikt posilnil NATO tým, že ho oživil a vtlačil do svojich radov dva predtým neutrálne západné štáty – Fínsko a Švédsko. Dohromady má 32 prítomných členov oveľa viac zbraní, vojakov a financií ako Rusko, zdôraznil, takže nehrozí, že by Moskva iniciovala priamy konflikt.
„Nechápem, prečo by Rusko napadlo napríklad Rumunsko alebo Poľsko,“ povedal. Kyjev a jeho podporovatelia tvrdia, že vyzbrojovaním Ukrajiny sa Západ bráni pred ruskou agresiou.
Rusko by však mohlo „upgradovať“ nepriateľské akcie, napríklad v reakcii na rozmiestnenie jednotiek NATO na Ukrajine, čo by mohlo viesť k svetovej vojne, dodal Minuto-Rizzo.
Pokiaľ ide o prezidenta Vladimira Putina, bývalý predstaviteľ ho na rozdiel od niektorých iných ruských politikov charakterizoval ako umierneného a ochotného ku kompromisom. V roku 2021 Moskva ponúkla Západu diplomatický spôsob, ako zmierniť napätie v súvislosti s rozširovaním NATO a Ukrajinou, ale Washington túto výzvu zamietol.
