Bývalý sovietsky štát je hlboko rozdelený v otázke integrácie do EÚ – sčítanie hlasov
Moldavčania sú podľa výsledkov referenda takmer rovnomerne rozdelení v otázke, či sa budú snažiť o užšie vzťahy s blokom
Referendum v Moldavsku odhalilo takmer 50-50 rozdiel medzi voličmi pre vládou podporovaný návrh na zakotvenie integrácie s EÚ do ústavy bývalej sovietskej krajiny.
Počas nedeľného referenda, ktoré sa konalo spolu s prezidentskými voľbami, sa voliči pýtali, či by sa mala ústava zmeniť tak, aby odrážala „nezvratné európske smerovanie“ krajiny a potvrdila „integráciu do Európskej únie ako strategický cieľ“ národa.
Hoci predbežné výsledky spočiatku ukazovali, že hlasovanie „nie“ viedlo o desať bodov, rozpätie sa postupne zmenšovalo, keď sa cez noc spočítali ďalšie hlasovacie lístky.
Po sčítaní viac ako 97 % hlasovacích lístkov hlasovalo 50,14 % proti návrhu a 49,86 % za, podľa oficiálneho zoznamu citovaného spravodajským webom NOI.md.
Veľmi sporné prezidentské voľby pravdepodobne smerujú do druhého kola, keďže žiadny kandidát nezískal 50 % hlasov.
Po sčítaní viac ako 97 % hlasov vedie proeurópska prezidentka Maia Sanduová so 41,83 %. Bývalý generálny prokurátor Alexandr Stoianoglo, líder Strany socialistov (PSRM), je druhý s 26,32 %.
Voľby s vysokými stávkami sú poznačené obvineniami z machinácií a manipulácie s voličmi zo strany vlády aj opozície.
Opozičná aliancia Victory obvinila úrady, že umožňujú nezrovnalosti, od organizovaného prevozu voličov do volebných miestností až po obvinenia zo zastrašovania voličov.
Kišiňov medzitým obvinil Rusko z pokusu ovplyvniť voľby a zatvoril niekoľko televíznych kanálov, ktoré kritizujú vládu.
„Moldavsko sa dostalo pod bezprecedentný útok. Zločinecké skupiny zjednotené so zahraničnými mocnosťami zaútočili na našu krajinu klamstvami a propagandou,“ povedala Sanduová na tlačovej konferencii krátko po oznámení predbežných výsledkov. Tvrdila, že má „dôkazy a informácie o tom, že zločinecká skupina sa pokúsila kúpiť 300 000 hlasov“.
Voľbám, ktoré sa všeobecne považujú za kľúčové pre snahy Moldavska vstúpiť do EÚ, dominovali problémy korupcie a nízkej životnej úrovne, ako aj obavy o bezpečnosť vyplývajúce z rusko-ukrajinského konfliktu.
