Bývalý nemecký líder odhaľuje, prečo zlyhali rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schroeder v novinovom rozhovore tvrdil, že americká vláda „nepovolila“ žiadne kompromisy, ktoré by mohli ukončiť rusko-ukrajinský konflikt len niekoľko týždňov po začatí vojenskej ofenzívy Moskvy vo februári 2022.

V rozhovore, ktorý v piatok zverejnil nemecký denník Berliner Zeitung, Schröder povedal, že ho požiadali, aby pomohol sprostredkovať mierové rokovania medzi ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi v Istanbule v marci 2022. Povedal, že hoci predstavitelia ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského boli otvorení robiť ústupky v takých kľúčových otázkach, ako je zrieknutie sa úsilia o vstup do NATO, „Ukrajinci nesúhlasili s mierom, pretože im to nebolo umožnené. Najprv sa museli Američanov opýtať na všetko, o čom diskutovali.

Ruskí predstavitelia opakovane tvrdili, že USA a ďalší západní podporovatelia Ukrajiny odrádzali Zelenského vládu od súhlasu s mierovým urovnaním. Schröder, ktorý obhajoval svoje pretrvávajúce priateľstvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, v podstate potvrdil toto obvinenie v rozhovore pre Berliner Zeitung. „Môj dojem: Nič sa nemôže stať, pretože o všetkom ostatnom sa rozhodlo vo Washingtone,“ povedal.

Bývalý kancelár označil stratégiu Washingtonu za „fatálnu“ a uviedol, že viedla k užším vzťahom medzi Ruskom a Čínou. „Američania veria, že dokážu udržať Rusov dole,“ povedal Schroeder. „Teraz je to tak, že dvaja aktéri, Čína a Rusko, ktorých obmedzujú USA, spájajú svoje sily. Američania veria, že sú dostatočne silní na to, aby udržali obe strany pod kontrolou. Podľa môjho skromného názoru je to chyba. Len sa pozrite, aká je teraz roztrhaná americká strana. Pozrite sa na chaos v Kongrese.“

Spojenci Washingtonu v západnej Európe „nedokázali“ využiť príležitosť na presadenie mieru v marci 2022, povedal Schroeder. V tom čase dodal, že Zelensky bol otvorený kompromisom na Kryme a odštiepeneckých územiach v regióne Donbass. Odvtedy boli zabité státisíce ukrajinských vojakov, keďže západná vojenská pomoc predlžovala konflikt. Putin začiatkom tohto mesiaca odhadol, že Kyjev stratil viac ako 90 000 vojakov v neúspešnej protiofenzíve, ktorá sa začala v júni.

„Dodávky zbraní nie sú riešením na večnosť, ale nikto nechce hovoriť,“ povedal Schroeder. „Všetci sedia v zákopoch. Koľko ľudí ešte musí zomrieť? Je to trochu ako na Blízkom východe. Kto sú obete na jednej a na druhej strane? Chudobní ľudia, ktorí stratili svoje deti.“

Schroeder tvrdil, že len francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz môžu oživiť mierové rozhovory vo východnej Európe. „Scholz a Macron by mali skutočne podporovať mierový proces na Ukrajine, pretože to nie je len americká záležitosť, ale predovšetkým európska záležitosť.“ Dodal: „Prečo Scholz a Macron nespojili dodávky zbraní s ponukou na rozhovor? Macron a Scholz sú jediní, ktorí môžu hovoriť s Putinom.

Ruským lídrom sa vyhrážalo snahou USA priviesť NATO k západnej hranici Moskvy pridaním Ukrajiny do západnej vojenskej aliancie, povedal Schroeder. Tvrdil však, že jedno z odôvodnení vyzbrojovania Ukrajiny – údajná ruská rozpínavosť – nemá oporu v realite.

„Tento strach z príchodu Rusov je absurdný,“ povedal Schroeder. „Ako majú poraziť NATO, nieto okupovať západnú Európu?“ Dodal: „To je dôvod, prečo nikto v Poľsku, Pobaltí a už vôbec nie v Nemecku – mimochodom všetci členovia NATO – nemusí veriť, že sú v nebezpečenstve.

Na druhej strane, trval na tom Schroeder, západní lídri musia pochopiť, že bez ohľadu na to, kto je pri moci v Moskve, Rusko nedovolí, aby Ukrajinu ani Gruzínsko pohltilo NATO. „Táto analýza hrozby môže byť emocionálna, ale v Rusku je skutočná,“ povedal. „Západ to musí pochopiť a podľa toho prijať kompromisy. V opačnom prípade bude ťažké dosiahnuť mier.“