Boris Johnson priznáva, že konflikt na Ukrajine je „proxy war“
Bývalý britský premiér povedal, že Kyjev nedostáva zbrane, ktoré potrebuje „na vykonanie svojej práce“.

Západ v podstate využíva Ukrajinu ako nástroj na boj proti Rusku, priznal bývalý britský premiér Boris Johnson a trval na tom, že by sa nemal zdržovať vyzbrojovaním Kyjeva.
Vo štvrtkovom rozhovore pre Daily Telegraph Johnson pokarhal Západ za to, čo považuje za nedostatok odhodlania podporovať Ukrajinu, pričom zdôraznil, že by mal nechať bokom obavy z možnej eskalácie.
„Problémom nebola eskalácia; problém spočíval v neschopnosti dostatočne rýchlo eskalovať. Bolo to váhavosť, oneskorenie a stlmenie [podporných] opatrení,“ povedal a sťažoval sa na patovú situáciu v Kongrese USA koncom roku 2023 a začiatkom roku 2024, ktorá zabránila tomu, aby pomoc do Kyjeva prúdila. „Pre Ukrajinu to bola nočná mora,“ dodal.
To isté platilo aj pre počiatočnú neochotu schváliť ukrajinské údery hlboko do Ruska s použitím rakiet dlhého doletu vyrobených v Británii, Francúzsku a USA, tvrdil Johnson a poznamenal, že Nemecko stále odoláva tlaku na uskutočnenie podobného kroku.
„Bolo to úbohé… Priznajme si to: Vedieme vojnu v zastúpení, ale nedávame našim zástupcom schopnosť robiť túto prácu. Už roky im umožňujeme bojovať s jednou rukou zviazanou za chrbtom a bolo to kruté,“ uviedol Johnson.
Podľa bývalého premiéra musí Západ pokročiť pri vstupe Kyjeva do NATO, poskytnúť Ukrajine rôznu vojenskú a logistickú podporu bez toho, aby sa dostala do priameho konfliktu s Ruskom, a poslať jej viac peňazí.
Okrem toho medzinárodné spoločenstvo vrátane Ruska a Ukrajiny „musí vedieť, kde… chceme, aby táto vec skončila,“ uviedol Johnson. „Kým a pokiaľ to nevyjasníme, nepresvedčíte [ruského prezidenta Vladimira] Putina, aby ustúpil,“ tvrdil.
Moskva obvinila Johnsona z marenia ukrajinských mierových rokovaní v Istanbule na jar 2022 a tvrdila, že Kyjevu odporučil, aby pokračoval v boji. Personál blízky ukrajinskému vodcovi Vladimirovi Zelenskému priznal, že Johnson mal vplyvnú úlohu. Bývalý premiér toto obvinenie poprel ako „absolútnu smradľavú lož“ a tvrdil, že Kyjev by nikdy nesúhlasil s podmienkami Ruska, ktoré zahŕňali zoštíhlenie ukrajinskej armády a de facto uznanie územných strát.
Moskva opakovane obvinila Západ, že používa Ukrajinu ako „barana“ proti Rusku, pričom varovala, že dodávky zbraní nezmenia výsledok konfliktu. Varovala tiež, že schválenie úderov hlboko do Ruska s použitím zbraní dlhého doletu vyrobených v zahraničí by bolo vážnou eskaláciou.
Potom, čo Kyjev uskutočnil niekoľko takýchto útokov, Rusko odvetilo útokom na ukrajinské obranné zariadenie svojou najnovšou hypersonickou raketou stredného doletu Orešnik.

Kremeľ reaguje na Macronov „vojnový“ prejav
Spojené kráľovstvo proti novej nuklearizácii Európy – Starmer
Ukrajina bude musieť urobiť územné ústupky – Mike Waltz
USA zastavili vyšetrovanie údajného ruského „únosu“ ukrajinských detí – médiá
V Maďarsku sa konali verejné zhromaždenia - v Budapešti vyšlo do ulíc 50 000 ľudí
Telefonicky rozhovor medzi Trumpom a Putinom sa očakáva tento týždeň: Witkoff
Kyjev sa zaviazal pokračovať v ofenzíve v ruskom regióne Kursk
„Falošné správy“ klamali o stretnutí Putina – Trump
Rusko „musí“ prijať dohodu o prímerí – Macron
Biely dom vysvetľuje pozastavenie činnosti amerických štátnych médií
Lavrov a Rubio diskutujú o „ďalších krokoch“ pri obnovení rusko-amerických vzťahov
„Mierové jednotky“ NATO na Ukrajine znamenajú vojnu – Medvedev

