NATO spúšťa novú sieť „špionážneho sledovania“.
Satelity uľahčia zdieľanie spravodajských údajov medzi komerčnými a vnútroštátnymi systémami
NATO spustí novú „virtuálnu sieť“ pozostávajúcu z národných a komerčných satelitov, uviedol generálny tajomník Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii v pondelok pred stretnutím ministrov obrany členských krajín NATO.
„Toto zlepší naše spravodajstvo a dohľad. A podporovať misie a operácie NATO,“ povedal a dodal, že to umožní „lepšiu navigáciu, komunikáciu a včasné varovanie pred odpálením rakiet“.
Tento krok prichádza niekoľko mesiacov po tom, čo ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo, že západné komerčné satelity používané v ukrajinskom konflikte sú platnými vojenskými cieľmi.
Stoltenberg priznal, že nová sieť – ako aj veľmi potrebné doplnenie skladov zbraní členských krajín po roku bojov na Ukrajine – by si od týchto krajín vyžadovalo zvýšené vojenské výdavky. Dnešné stretnutie by teda malo zahŕňať diskusie o tom, ako „udržať a zvýšiť výdavky na obranu v celej aliancii“, povedal.
Okrem toho, že „stojí pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné“, naznačil rozšírenie úsilia NATO vo východnej Európe a vysvetlil, že „ministri budú riešiť aj to, ako zvýšiť našu praktickú podporu pre Bosnu a Hercegovinu, Gruzínsko“ a Moldavsko, ktorých nazval „váženými partnermi, ktorí čelia ruským hrozbám“.
Zatiaľ čo žiadna z troch menovaných krajín nie je členom NATO, blok ich povzbudil, aby sa tomu prispôsobili, keďže konflikt na Ukrajine sa vlečie. Moldavsko získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ v júni, Bosna v decembri a Gruzínsko požiadalo o členstvo v EÚ v marci, hoci nikto z nich oficiálne nepožiadal o členstvo v NATO.
Rusko sa rázne postavilo proti rozširovaniu NATO a vnímalo snahu vojenskej aliancie narušiť jej hranice a umiestniť rakety na jej západné krídlo ako priamu hrozbu. Moskva žiadala od Kyjeva prísľub, že sa nikdy nepripojí k bloku, a takýto prísľub neprišiel.