Blinken tvrdí, že je „nárast“ nenávistných prejavov v Indii

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu poznamenal, čo nazval „znepokojivým nárastom“ diskriminácie menšinových skupín v Indii. (VIDEO)

Blinken poukázal na to, čo tvrdil, že ide o nárast nenávistných prejavov, zavedenie zákonov proti konverzii a demoláciu domov patriacich určitým menšinám, ako aj ich miest na uctievanie.

Vysoký americký diplomat to povedal pri zverejnení Správy o medzinárodnej náboženskej slobode z roku 2024, v ktorej sa uvádzalo, že v Indii došlo k násilným útokom proti menšinovým skupinám, najmä moslimom a kresťanom, vrátane zabíjania, útokov a vandalizmu v domoch uctievania.

Správa uvádza údajné útoky proti moslimom po tvrdeniach, že zabíjali dobytok alebo sa podieľali na nelegálnom obchode s hovädzím mäsom. V niekoľkých indických regiónoch vrátane hlavného mesta Dillí je zabíjanie dobytka úplne zakázané. Podľa správy vysokí americkí predstavitelia naďalej „vyjadrujú obavy z otázok náboženskej slobody“ so svojimi náprotivkami v Indii.

Minulý rok americká komisia pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF) naliehala na Bidenovu administratívu, aby označila Indiu za „krajinu mimoriadneho záujmu“. Novo zverejnená správa poznamenáva, že USCIRF „vyjadril sklamanie“, že India spolu s Nigériou neboli označené „napriek porušeniam v oboch krajinách, ktoré spĺňajú zákonné normy“.

V súčasnosti USA označili 12 krajín vrátane Číny, Ruska a Severnej Kórey za „krajiny mimoriadneho záujmu“ a pridali ich do zoznamu sledovaných v súlade s Medzinárodným zákonom o náboženskej slobode z roku 1998.

Začiatkom tohto roka Washington vztýčil vlajky týkajúce sa porušovania ľudských práv v Indii. Ministerstvo zahraničných vecí USA vo svojich správach o postupoch v oblasti ľudských práv za rok 2023 uviedlo, že minulý rok došlo v indickom štáte Manipur k „významnému zneužívaniu“. Etnický konflikt v severovýchodnom štáte si vyžiadal viac ako 200 obetí a vysídlenie tisícov ľudí. Správa tiež poznamenala, že útoky na menšiny, novinárov a nesúhlasné hlasy boli zaznamenané aj inde v krajine.

India reagovala nahnevane, odsúdila dokument ako „veľmi zaujatý“ a tvrdila, že ukazuje „veľmi slabé pochopenie“ Indie. Naí Dillí pri mnohých príležitostiach ostro reagovalo na kritiku americkej politiky voči svojej politike, ako aj na komentáre k otázkam, ktoré považuje za „vnútorné záležitosti“.

Naí Dillí tiež prijalo výnimku z komentárov USA týkajúcich sa nového zákona o občianstve, ktorý urýchľuje naturalizáciu nemoslimov z niekoľkých susedných krajín: Afganistanu, Bangladéša a Pakistanu.

Hoci Washington podporuje úzke vzťahy s Naí Dillí, aby čelil rastúcemu vplyvu Pekingu v regióne, jeho komentáre k interným záležitostiam indickú vládu často rozčuľovali.

Bilaterálne vzťahy sa minulý rok zhoršili, keď americkí prokurátori obvinili indickú vládu z účasti na atentáte na vodcu sikhských separatistov Gurpatwanta Singha Pannuna so sídlom v New Yorku, zakladateľa Sikhs for Justice (SFJ). Jeho organizáciu, ktorá presadzuje vytvorenie sikhského štátu v Pandžábe, postavilo Naí Dillí mimo zákon, ktoré označilo Pannuna za teroristu.