Blinken sa vyhráža Číne pre vzťahy s Ruskom (VIDEO)
Americký minister zahraničných vecí povedal, že Washington je pripravený uvaliť na Peking ďalšie sankcie za údajný presun vojenských komponentov
Washington je pripravený zaviesť ďalšie sankcie proti Číne za jej údajný presun tovaru a komponentov s dvojakým použitím, ktoré môže údajne využiť ruský vojenský priemyselný komplex, uviedol v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. VIDEO
Americký predstaviteľ na tlačovej konferencii v Pekingu po stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom pripomenul, že Washington už uvalil sankcie na viac ako 100 čínskych subjektov a je „plne pripravený konať“ a „prijať dodatočné opatrenia“.
Blinken tvrdil, že údajná čínska podpora ruskému obrannému priemyslu vzbudzuje obavy nielen zo situácie na Ukrajine, ale aj zo „strednodobej až dlhodobej hrozby, ktorú mnohí Európania vnútorne cítia a ktorú pre nich Rusko predstavuje“.
Začiatkom tohto týždňa Wall Street Journal tiež informoval, že USA pripravujú sankcie, ktoré by mohli odrezať niektoré čínske banky od globálneho finančného systému, pokiaľ Peking nepreruší svoje ekonomické väzby s Ruskom.
Portál tvrdil, že americkí predstavitelia veria, že obchod s Čínou umožnil Rusku obnoviť jeho vojenskú priemyselnú kapacitu a mohol by mu pomôcť poraziť Ukrajinu vo vojne opotrebenia.
Peking zase obvinil USA z pokrytectva za poskytovanie miliardovej pomoci Ukrajine, pričom „bezdôvodne kritizoval normálne obchodné a hospodárske vzťahy medzi Ruskom a Čínou“.
„Je to veľmi pokrytecký a nezodpovedný prístup,“ povedal v piatok novinárom hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbing v reakcii na Blinkenove obavy z podpory Moskvy zo strany Pekingu.
Čína tiež rázne odmietla obvinenia generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga z „vyživovania“ ukrajinského konfliktu. Peking namiesto toho obviňuje NATO z podnecovania krízy pokračovaním expanzie v Európe a odmietaním rešpektovať obavy ruskej národnej bezpečnosti.
Po stretnutí s Blinkenom prezident Xi navrhol, aby USA a Čína „by mali byť partnermi, nie súpermi“ a mali by sa usilovať o dosiahnutie „vzájomného úspechu a neubližovať si navzájom“.
„Navrhol som tri hlavné princípy: vzájomný rešpekt, mierové spolunažívanie a obojstranne výhodná spolupráca. Nie sú len zhrnutím minulých skúseností, ale aj sprievodcom do budúcnosti,“ citovala čínskeho lídra.
Peking zachováva politiku neutrality voči ukrajinskému konfliktu, pričom čínski predstavitelia opakovane uvádzajú, že krajina nepredáva zbrane ani Rusku, ani Ukrajine. Začiatkom tohto mesiaca hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning trval na tom, že Čína „reguluje vývoz predmetov s dvojakým použitím v súlade so zákonmi a nariadeniami“, pričom nalieha na „príslušné krajiny“, aby „nešpinili a nenapádali normálne vzťahy medzi Čínou a Ruskom“.
V decembri minulého roka vydal americký prezident Joe Biden dekrét, ktorý umožnil sankcie voči zahraničným finančným inštitúciám, ktoré naďalej obchodujú s Ruskom. Zamerala sa na veriteľov mimo jurisdikcií USA a EÚ, ktorí pomáhajú Rusku získavať citlivé položky, medzi ktoré údajne patria polovodiče, obrábacie stroje, chemické prekurzory, guľkové ložiská a optické systémy.
