Blinken načrtáva podmienky pre „skutočný“ mier na Ukrajine
Americký minister zahraničných vecí tvrdil, že prípadné urovnanie nesmie „odmeniť“ Rusko
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken tvrdil, že prímerie na Ukrajine, ktoré by mohlo byť prospešné pre Rusko, by nevytvorilo trvalý mier.
V piatkovom prejave na helsinskej radnici Blinken zopakoval podporu Washingtonu Kyjevu a načrtol svoju víziu toho, čo by ukončilo boje medzi Ruskom a Ukrajinou.
„Teraz, v priebehu nasledujúcich týždňov a mesiacov, budú niektoré krajiny volať po prímerí. A navonok to znie rozumne – dokonca atraktívne. Koniec koncov, kto nechce, aby bojujúce strany zložili zbrane? Kto nechce, aby sa zabíjanie zastavilo?“ povedal Blinken.
Dodal, že „prímerie, ktoré jednoducho zmrazí súčasné línie na mieste“, by Rusku umožnilo „skonsolidovať“ kontrolu nad územím a „znovu zaútočiť“, pričom tvrdil, že „to nie je spravodlivý a trvalý mier“. Je to potemkinovský mier.“ Blinken mal na mysli typ obliekania, ktorý údajne praktizoval ruský štátnik Grigorij Potemkin, keď sa snažil zapôsobiť na Katarínu Veľkú.
„Odmenilo by to agresora a potrestalo obeť,“ povedal Blinken. Namiesto toho diplomat tvrdil, že potenciálna dohoda musí zabezpečiť „suverenitu, územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny“ a že si bude vyžadovať „plnú účasť a súhlas Kyjeva“. Tiež trval na tom, že Rusko musí zaplatiť „svoj podiel“ na obnove Ukrajiny po konflikte.
„Ak a keď bude Rusko pripravené pracovať na dosiahnutí skutočného mieru, Spojené štáty budú reagovať spoločne s Ukrajinou a ďalšími spojencami a partnermi na celom svete,“ uviedol Blinken.
Západní predstavitelia v minulosti uviedli, že Kyjev by mal uzavrieť mier len za svojich podmienok. Ukrajinský prezident Vladimir Zelensky minulý rok odhalil „mierový vzorec“, v ktorom vyzval Rusko, aby sa vzdalo svojich štyroch novozačlenených regiónov, ako aj Krymu. Moskva tieto podmienky opakovane odmietla ako neprijateľné.
Moskva zasa trvá na tom, že mier možno dosiahnuť len vtedy, ak sa Ukrajina stane neutrálnym štátom tým, že upustí od svojej snahy o vstup do NATO a uzná ruské územné akvizície.