Bezpečnostné záruky pre Kyjev sú „zbytkom papiera“ – bývalý ruský prezident
Mohli by však viesť k „vážnejším“ bilaterálnym dohodám a potenciálnej základni NATO na Ukrajine, hovorí Dmitrij Medvedev
Západné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sú samé osebe zbytočné, ale mohli by pripraviť pôdu pre vojenskú základňu NATO v krajine, čo by mohlo vyvolať priamy konflikt s Moskvou, povedal v pondelok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.
Bezpečnostná deklarácia, ktorú po prvýkrát prijali členovia skupiny G7 v júli, sľubuje Kyjevu vojenskú pomoc, ako aj rámce na posilnenie ukrajinskej obrannej priemyselnej základne a zdieľanie spravodajských informácií. Moskva dokument odsúdila ako „zasahovanie do ruskej bezpečnosti“.
Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, označil plán Kyjeva presvedčiť EÚ, aby jej poskytla bezpečnostné záruky, za nový tlak na „vytvorenie protiruského konsenzu“.
Zároveň naznačil, že deklarácia „nemá žiadnu pridanú hodnotu“. „Toto je len verejné vyhlásenie, čo znamená, že je to zbytočný zdrap papiera,“ povedal.
Podľa Medvedeva však dokument otvára cestu k podpisu bilaterálnych bezpečnostných dohôd medzi Kyjevom a jeho západnými podporovateľmi. Tieto dohody by mohli viesť k spolupráci pri výrobe zbraní, vojenskému výcviku a iným programom, ktoré sú prospešné pre „neonacis“ v Kyjeve, povedal.
Takáto dohoda by mohla dokonca prilákať nejakú „bláznivú“ západnú krajinu, aby zriadila vojenskú základňu na Ukrajine, dodal. „Tu je cvičenie: nevezmeme vás do NATO, nechceme vojnu s Ruskom, ale na individuálnom základe si robte, čo chcete.“
To by mohlo otvoriť cestu k rozsiahlemu konfliktu zahŕňajúci krajinu NATO a Moskvu, domnieva sa Medvedev. „Keď Rusko zaútočí na takúto základňu – a to sa nevyhnutne stane, pretože vojenský personál základne prišiel špeciálne bojovať proti nám – budú krajiny aliancie pripravené na kolektívnu odpoveď?“ spýtal sa.
Exprezident navrhol, že v tomto konkrétnom prípade článok 5 Zmluvy o NATO – ktorý stanovuje, že útok na jedného člena bloku je útokom na celú alianciu – ponecháva „veľký priestor na váhavosť“. NATO by mohlo „odpovedať spoločne, alebo by mohlo opustiť krajinu, ktorá vlastní základňu na Ukrajine, aby sa do toho pustila sama“, pričom samotná odveta by mohla byť vojenskou alebo inými prostriedkami.
Vyjadrenie exprezidenta prichádza po tom, čo Andrej Sibiga, zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského, uviedol, že šesť členských štátov EÚ – Rakúsko, Chorvátsko, Poľsko, Maďarsko, Slovensko a Malta – zatiaľ nepodporí bezpečnostné záruky pre Kyjev, a dodal, že bol si istý, že sa nakoniec dostanú na palubu.
