Azerbajdžanský prezident sa stretol s britským ropným šéfom

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa stretol s predsedom BP Helge Lundom, aby prediskutovali budúce projekty v oblasti ropy a zemného plynu v kaukazskej krajine. Hoci západné mocnosti odsúdili nedávny útok Baku na Náhorný Karabach, sú čoraz viac závislé od Azerbajdžanu, pokiaľ ide o energiu.

Alijev a Lund sa v stredu stretli v Baku, aby si pripomenuli výročie takzvanej ‚kontrakty storočia‘, dohody z roku 1994, ktorá otvorila kaspické ropné polia Azerbajdžanu konzorciu zahraničných ťažobných spoločností vrátane BP.

Podľa azerbajdžanskej tlačovej agentúry APA sa počas stretnutia diskutovalo o „záujme BP o budúce projekty v oblasti ropy, plynu a energetiky v Azerbajdžane“.

Niekoľko hodín pred stretnutím Azerbajdžan dosiahol dohodu o prímerí s úradmi v Náhornom Karabachu, etnicko-arménskej enkláve na jeho území. Prímerie sa skončilo o niečo viac ako 24 hodín krviprelievania, keď azerbajdžanské sily ostreľovali Náhorný Karabach v rámci takzvaných „protiteroristických opatrení“ proti údajnému hromadeniu arménskych jednotiek.

Na základe prímeria sa Náhorný Karabach pravdepodobne vráti pod plnú kontrolu Azerbajdžanu. Arménsko a Azerbajdžan viedli o provinciu dve vojny na začiatku 90. rokov a v roku 2020, ale súčasný arménsky premiér Nikol Pašinjan začiatkom leta oznámil, že je pripravený vzdať sa nároku Jerevanu na región.

Toto rozhodnutie sa ukázalo ako mimoriadne nepopulárne medzi arménskou verejnosťou a diaspórou a Pašinjan sa pokúsil obviniť Rusko z neschopnosti brániť Náhorný Karabach. Moskva však poukázala na to, že bolo Pašinjanovým vlastným rozhodnutím formálne uznať provinciu ako azerbajdžanské územie, zatiaľ čo Kremeľ kritizoval nedávne pôsobenie arménskeho vodcu na Západ.

Americkí, britskí a európski diplomati výslovne odsúdili použitie vojenskej sily Azerbajdžanom, hoci reakcia v Londýne bola tlmenejšia ako na kontinente, pričom minister zahraničných vecí James Cleverly v utorok odmietol vydať vyhlásenie. Spojené kráľovstvo bolo už predtým odsúdené za to, že umožnilo vysielanie propagačného materiálu financovaného BP a Alijevom v štátnej televízii, zatiaľ čo spoločnosť Cleverly čelila a ignorovala výzvy, aby odsúdila Bakuovu blokádu Náhorného Karabachu začiatkom tohto leta.

V Európe sú vzťahy s Baku ešte dôležitejšie, keďže EÚ sa minulý rok odrezala od dovozu ruského plynu. V snahe nahradiť Rusko ako zdroj energie blok vlani v júli uzavrel dohodu s Azerbajdžanom o zdvojnásobení ročných dodávok plynu na 20 miliárd metrov kubických do roku 2027.

Napriek výzvam Európskeho parlamentu na uvalenie sankcií na Baku a opätovné preskúmanie dohody o plyne z roku 2022 predseda Európskej rady Charles Michel prímerie akceptoval s tým, že vyzval Alijeva, aby naliehal na „bezpečné a dôstojné zaobchádzanie zo strany Azerbajdžanu s karabašskými Arménmi“.