Argentína zverejní nacistické spisy

FOTO: Adolf Eichmann počas procesu v decembri 1961. © Keystone-France / Gamma-Keystone cez Getty Images

Argentína plánuje odtajniť vládne dokumenty týkajúce sa nacistických utečencov, ktorí našli útočisko v latinskoamerickom národe po porážke Nemecka v druhej svetovej vojne.

Záväzok k transparentnosti oznámil v pondelok šéf štábu prezidenta Javiera Mileia Guillermo Francos počas rozhovoru pre televízny kanál DNews. Povedal, že prezident sa tak rozhodol po minulomesačnom stretnutí s americkým senátorom Stevom Dainesom, ktorý dôrazne obhajoval verejné zverejnenie spisov.

Francos uviedol, že prezident sa domnieva, že „nie je dôvod zadržiavať informácie“ o ochrane poskytovanej nacistom v Argentíne a dodal, že väčšina dokumentov, ktoré majú byť zverejnené, je uložená na ministerstve obrany. Niektoré zo spisov sa týkajú finančných záležitostí zahŕňajúcich služby švajčiarskych bánk, dodal.

Podľa odhadov až 10 000 vojnových zločincov využilo takzvané „krysiace línie“, aby unikli z Európy a usadili sa inde, keď mocnosti Osi padli na kontinent. Predpokladá sa, že približne polovica z nich si za svoje útočisko vybrala Argentínu – národ známy svojou neochotou vyhovieť žiadostiam o vydanie.

Medzi nimi bol architekt holokaustu Adolf Eichmann a neslávne známy lekár tábora smrti Josef Mengele. Eichmanna zajali agenti izraelskej tajnej služby a odviezli do Izraela na súdny proces, zatiaľ čo Mengele sa utopil v roku 1979 po infarkte.

K prílevu došlo väčšinou počas prvého prezidentovania kontroverzného argentínskeho vodcu Juana Perona, ktorého vláda v rokoch 1946 až 1955 výslovne podporovala nacistických exulantov. Peron presadzoval politiku, ktorá miešala prvky autoritárstva a populistických zložiek, o ktorých sa kritici domnievali, že boli ovplyvnené fašizmom.

Mileiov prísľub odhaliť nacistické spisy nadväzuje na skorší dekrét, ktorého cieľom bolo urýchliť zverejňovanie záznamov o akciách argentínskych ozbrojených síl počas vojenskej diktatúry v rokoch 1976 až 1983. Búrlivé obdobie, známe ako „posledná junta“, sa začalo prevratom proti Isabel Peronovej, prezidentovej úspešnosti v roku 1974, keď bola jeho druhá vdova.

Junta vykonala brutálny zásah proti politickému nesúhlasu, čo viedlo k desiatkam tisíc úmrtí a zmiznutí. Prezidentov hovorca Manuel Adorni uviedol, že vláda sa snaží zabrániť politickej manipulácii tohto tragického obdobia úplným odhalením.