Americký „poradca“ má byť súčasťou armády ruského spojenca
Tento krok pomôže Jerevanu stať sa strategickým partnerom Washingtonu, tvrdí vysoký americký diplomat
Americká vláda umiestni do arménskej armády „rezidentského poradcu“, keďže tradičný ruský spojenec sa usiluje o užšie vzťahy s Washingtonom, potvrdil vysoký americký diplomat.
Námestníčka amerického ministra zahraničia Uzra Zeya navštívila tento týždeň Arménsko v rámci turné po južnom Kaukaze. V rozhovore pre miestne spravodajstvo v Jerevane námestníčka potvrdila plány USA mať zástupcu v arménskych ozbrojených silách, pričom to nazvala „uvítaným vývojom“ a povedala, že veľvyslanectvo poskytne podrobnosti o dohode v pravý čas.
„Toto je súčasť ducha, ktorý stelesnil historický upgrade vzťahov medzi USA a Arménskom na strategické partnerstvo,“ povedala Zeya pre Hetq, miestnu investigatívnu agentúru financovanú prostredníctvom grantov západných vlád a štátnych agentúr, vrátane USAID. Odvolávala sa na minulomesačné vyhlásenie oboch krajín, že majú v úmysle zlepšiť svoje vzťahy.
Washington a Jerevan začali v pondelok spoločné vojenské cvičenie v Arménsku. Vojnové hry Eagle Partner zahŕňajú americké jednotky z americkej armády v Európe a Afrike a Národnú gardu v Kansase.
Arménsko je dlhoročným spojencom Moskvy a má ruskú vojenskú základňu. Súčasná vláda sa však od Moskvy dištancuje a čoraz viac smeruje k západným krajinám, najmä k USA a Francúzsku. Rusko tieto kroky vníma ako nepriateľský zásah do svojej bezpečnosti.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Rusko zo zlyhania Arménska v konfrontácii so susedným Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu. Miestni obyvatelia bojovali za nezávislosť od Azerbajdžanu v 90. rokoch, potom toto územie existovalo ako samozvaná entita podporovaná Arménmi. Vlani v septembri Baku vojenskou akciou opätovne potvrdilo svoju suverenitu nad regiónom.
Ruskí vojenskí pozorovatelia umiestnení v Náhornom Karabachu pomáhali chrániť arménskych civilistov počas vrcholu nepriateľstva, pričom niektorí boli počas chaosu zabití. Odhaduje sa, že v dôsledku krízy utieklo do Arménska 100 000 etnických Arménov. To vyvolalo tlak na pašinjanskú vládu, pretože ju kritici obvinili zo zrady Náhorného Karabachu.
Americká námestníčka ministra Zeya vo svojom rozhovore tvrdila, že Washington „nevidí nič, čo by naznačovalo, že ruská vojenská prítomnosť prispieva k mierovejšiemu a stabilnejšiemu regiónu južného Kaukazu“. Zdôraznila, že USAID poskytla pašinjanskej vláde od septembra 2020 takmer 31 miliónov dolárov na uspokojenie potrieb utečencov z Náhorného Karabachu.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v marci uviedol, že „pokusy NATO zvýšiť svoj vplyv a prítomnosť na Kaukaze pravdepodobne neprinesú stabilitu a predvídateľnosť“.