Americké námorníctvo sľubuje, že bude čeliť čínskemu „agresívnemu správaniu“ – médiá

Veliteľ najväčšej predsunutej flotily amerického námorníctva údajne zareagoval na nedávnu konfrontáciu medzi čínskymi a filipínskymi loďami v Juhočínskom mori prísľubom odvrátiť údajnú agresiu pekinských síl v regióne.

Viceadmirál Karl Thomas, veliteľ siedmej flotily USA, v nedeľu uistil Filipíny o podpore Washingtonu v boji proti „agresívnemu správaniu Číny“, napísala agentúra Reuters. „Moje sily sú tu z nejakého dôvodu,“ povedal, pričom uviedol „spoločné výzvy“, ktorým čelia USA a ich filipínsky spojenec.

Thomas sa vyjadril asi tri týždne po incidente, pri ktorom čínska pobrežná stráž nasadila vodné delá proti filipínskym plavidlám, ktoré sa pokúšali zásobiť vojnovú loď, ktorú Manila úmyselne uzemnila na spornej plytčine v Juhočínskom mori v roku 1999. Zásobovacia misia bola nakoniec dokončená v utorok dodáva jedlo a iný tovar vojakom umiestneným na dopravnej lodi „Sierra Madre“ z obdobia druhej svetovej vojny.

„Musíte vyzvať ľudí, povedal by som, ktorí pôsobia v šedej zóne,“ povedal Thomas pre agentúru Reuters. „Keď si berú o niečo viac a viac a tlačia na vás, musíte zatlačiť späť. Musíte sa plaviť a operovať.“ Dodal: „Naozaj neexistuje lepší príklad agresívneho správania ako aktivita 5. augusta na plytčine.“

Thomas rokoval s viceadmirálom Albertom Carlosom, ktorý vedie filipínske západné veliteľstvo dohliadajúce na záujmy Manily v Juhočínskom mori. „Určite sme zdieľali výzvy,“ povedal americký veliteľ. „Takže som chcel lepšie pochopiť, ako sa pozerá na operácie, za ktoré je zodpovedný, a chcem sa uistiť, že pochopil, čo som mal k dispozícii.“

Siedma flotila USA so sídlom v Japonsku pokrýva oblasť operácií s rozlohou viac ako 124 miliónov kilometrov štvorcových v západnom Pacifiku, od medzinárodnej dátumovej línie po indicko-pakistanskú hranicu. Môže sa pochváliť asi 60 loďami a ponorkami, ako aj 140 lietadlami a asi 20 000 námorníkmi. Jeho operačná zóna zahŕňa polovicu svetovej populácie a päť najväčších vojenských mocností mimo USA vrátane Ruska a Číny.

Napätie medzi Filipínami a Čínou eskalovalo odvtedy, čo Ferdinand Marcos mladší vlani v Manile nastúpil do úradu prezidenta. Marcos nadviazal užšie obranné vzťahy s USA a presadil územné nároky svojej krajiny v Juhočínskom mori. Napríklad Filipíny v máji rozmiestnili okolo Spratlyho ostrovov navigačné bóje, čím si nárokovali oblasť, nad ktorou si Peking nárokuje suverenitu.

Čínski predstavitelia varovali, že posilnenie vojenskej spolupráce s USA pripúta Filipíny „na voz geopolitických sporov“, čo ohrozí bezpečnosť krajiny. Peking a Washington sa opakovane navzájom obviňujú z vojenských provokácií v Juhočínskom mori.