Ako USA zavádzajú svet o svojej účasti v Jemene

„Útoky v Jemene boli nevyhnutné, primerané a v súlade s medzinárodným právom.“ Týmto vyhlásením delegát Spojených štátov v OSN obhajoval spoločné americko-britské vojenské útoky proti cieľom spojeným s milíciou Húsíov podniknuté v noci 12. januára 2024.

Iróniou tohto vyhlásenia je, že bolo urobené pred orgánom Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov, ktorá žiadnu takúto akciu nepovolila, čím sa eliminoval akýkoľvek nárok na legitimitu, ktorý by si mohli USA uplatniť.

Charta OSN špecifikuje dve podmienky medzinárodného práva, za ktorých možno použiť vojenskú silu. Jedným z nich je vykonávanie legitímnej sebaobrany, ako je uvedené v článku 51 charty. Druhý je v súlade s právomocou udelenou Bezpečnostnou radou OSN prostredníctvom rezolúcie prijatej podľa kapitoly VII charty.

Britský minister zahraničných vecí David Cameron citoval Bezpečnostnú radu OSN vo svojom odôvodnení účasti Spojeného kráľovstva na útokoch na Jemen, pričom tvrdil, že Rada „jasne povedala“, že „Húsíovia musia zastaviť útoky v Červenom mori“.

Zatiaľ čo Bezpečnostná rada vydala rezolúciu požadujúcu, aby Húsíovia prestali s útokmi na medzinárodnú lodnú dopravu v Červenom mori, táto rezolúcia nebola schválená podľa kapitoly VII, a preto ani USA, ani Spojené kráľovstvo nemali podľa medzinárodného práva žiadnu právomoc vykonávať ich útoky na Jemen.

USA aj Spojené kráľovstvo sa pri svojich útokoch na Jemen odvolávali na sebaobranu, čím nepriamo narážali na možnú rozpoznateľnú akciu podľa článku 51 Charty OSN. Americký prezident Joe Biden odôvodnil americký vojenský útok na sily milícií Húsíov v Jemene vo vyhlásení zverejnenom krátko po ukončení útokov. „Nariadil som túto vojenskú akciu,“ vyhlásil, „v súlade s mojou zodpovednosťou chrániť Američanov doma aj v zahraničí.“

Hlavným problémom tohto argumentu je, že Húsíovia nezaútočili na Američanov ani doma, ani v zahraničí. Do tej miery, do akej americké sily predtým použili zbrane vypálené Húsíovmi, urobili to preto, aby ochránili neamerické aktíva – buď Štát Izrael alebo medzinárodnú lodnú dopravu – pred útokom Húsíov. USA za žiadnych okolností nemohli tvrdiť, že ich napadli Húsíovia.

Americké útoky, tvrdil Biden, „boli uskutočnené s cieľom odradiť a oslabiť schopnosť Húsíov podniknúť budúce útoky“.

Tento jazyk naznačuje, že USA sa snažili eliminovať bezprostrednú hrozbu pre komerčné námorné operácie na medzinárodných námorných trasách. Aby USA splnili požiadavky medzinárodného práva týkajúce sa kolektívnej sebaobrany – jediného možného argumentu pre legitimitu, keďže samotné USA neboli napadnuté – museli by USA preukázať, že boli súčasťou kolektívu národných štátov, ktoré boli buď napadnuté zo strany Húsíov alebo im hrozil bezprostredný útok takého charakteru, ktorý znemožňoval zásah Bezpečnostnej rady.

Koncom decembra 2023 USA spolu s niekoľkými ďalšími krajinami zhromaždili vojenské sily v rámci operácie známej ako Operácia Prosperity Guardian, aby odradili útoky Húsíov na námornú dopravu, ktoré sa odohrávali od 19. novembra 2023.

USA však následne podkopali akýkoľvek prípad, ktorý by mohli urobiť, že ich konanie bolo v súlade s medzinárodným právom, konkrétne že išlo o akt kolektívnej preventívnej sebaobrany vykonaný v súlade s článkom 51 Charty OSN.

Ústredné velenie USA (CENTCOM), ktoré je zodpovedné za operácie na Blízkom východe, vydalo tlačovú správu krátko po tom, ako Washington spustil druhý útok na radarové zariadenie Húsíov, o ktorom tvrdí, že sa podieľalo na zameriavaní lodí v Červenom mori.

Vo vyhlásení sa uvádza, že útok na radarové zariadenie Húsíov bol „následnou akciou“ po úderoch uskutočnených 12. januára a „nemá žiadnu spojitosť s operáciou Prosperity Guardian, obrannou koalíciou viac ako 20 krajín operujúcich v USA, a nie je od nej oddelený. Červené more, prieliv Bab al-Mandeb a Adenský záliv.“

Tým, že sa USA dištancovali od operácie Prosperity Guardian, fatálne podkopali akúkoľvek predstavu o preventívnej kolektívnej sebaobrane podľa článku 51 Charty OSN, pričom zdôraznili jednostranný a vo svojej podstate nezákonný charakter svojich vojenských útokov na Jemen.

Autor: Scott Ritter je bývalý spravodajský dôstojník námornej pechoty a autor knihy „Odzbrojenie v čase perestrojky: Kontrola zbrojenia a koniec Sovietskeho zväzu“. Slúžil v Sovietskom zväze ako inšpektor implementácie zmluvy INF, počas vojny v Perzskom zálive slúžil v štábe generála Schwarzkopfa a v rokoch 1991 až 1998 pôsobil ako hlavný zbrojný inšpektor pri OSN v Iraku. Ritter v súčasnosti píše o otázkach týkajúcich sa medzinárodnej bezpečnosti, vojenských záležitostí, Ruska a Blízkeho východu, ako aj kontroly zbraní a nešírenia zbraní.